za mojím oknom sú škorce
je ich presne dvadsaťsedem
nohami objímajú konáre
stromu oproti
zlietavajú, spúšťajú sa dolu
stovky čiernych drobných sĺz denne
nedojedená oliva v pohári
hľadám v nepamäti - kto
vankúše skrčené na zemi
obrysy tvárí bez tváre – kto
museli vidieť – kto
keď ma chcú naštvať
zlietavajú, spúšťajú sa dolu
stovky škorcoradostí denne
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára