ty, tanečnica na
špičke, ma desíš,
ty, ktorá si na
zemi,
buď – a unes, čo
je moje
kolovrat, čo láme
väzy,
stvorili sme sa,
na svoje obrazy
pozorujeme sa,
zranená zver
prízraky ega
ozveny vlastných
minulostí
ale to nie sme my
vietor chladí
skrýše, ktoré si vo mne vyhĺbila
kóma každého dňa
musíš vedieť, že
nikto nepríde
a nikdy tu nikto
nebol
teraz sa stávaš
možnou
budem sa ťa
dookola pýtať, kto si
kto sa prvý pohne
nechávajúc krv na
listoch
