pre teba nebolo miesto v mojom hluku
skúsila som svet nabrať do rúk
a miesiť na kruhu
skúsila som ho vytisnúť
mlčať v horách
nemalo význam
pre teba nebolo miesto v mojom tichu
cez plachtu noci
mokrú a ľadovú si vošla
cez popraskané sny
teraz sa rozpínaš vo mne
meniac moj tvar na nepoznanie
mráz im steká po chrbte
z niečoho čo miluje
jazyk sa láme na príbehu
a rozsýpa ako múka
možno už na svitaní
budeme dvojjediné